Súčasťou podujatia, ktoré podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v
zahraničí (ÚSŽZ) a Úrad vlády Maďarska, bola aj ekumenická pobožnosť v
rímskokatolíckom kostole, v rámci ktorej odovzdali vyznamenania
Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) a na ktorej
spoluúčinkovali sólisti Mládežníckeho dychového orchestra zo Slovenského
Komlóša.
V galaprograme sa predstavili regionálne kultúrne strediská Ústavu
kultúry Slovákov v Maďarsku. Na Deň Slovákov v Maďarsku pricestoval aj
predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip.
"Deň Slovákov podľa mojej mienky predovšetkým znamená pre každého
Slováka v Maďarsku obrovské spoločné stretnutie, lebo v každej dedinke a
meste máme svoje slovenské dni, svoje slovenské programy, ale tento náš
slovenský jarmok, keď sa zídeme zo všetkých kútov Maďarska, sa
stretneme a sme spolu, hádam to je naozaj dôležitá akcia, naozaj dobré a
výnimočné podujatie, lebo len tu sa dá stretnúť každého Slováka. Najmä
teraz, keď sme už po poldruharočnej izolácii, je to o to cennejšie," povedal pre TASR účastník osláv Ondrej Kiszely, ktorý je predsedom Slovenskej samosprávy župného mesta Békešská Čaba.
Podľa jeho slov plán bol pôvodne už vlani uskutočniť Deň Slovákov v
Maďarsku na Tardoši, avšak prišla pandémia a toto každoročné podujatie
vynechali. Ako spresnil, Valné zhromaždenie CSSM sa rozhodlo, že po
postupnom uvoľňovaní epidemiologických opatrení sa deň Slovákov
uskutoční tento rok na pôvodne plánovanom mieste.
Na podujatie sa zaregistrovalo vyše 500 Slovákov, do Tardošu však
prišiel takmer dvojnásobok. Podľa Kiszelya pred troma rokmi do Békešskej
Čaby prišlo niekoľko tisíc návštevníkov. Súčasná pandemická situácia
ešte podľa jeho slov vyvoláva v mnohých strach, aj preto je tá účasť
nižšia. "Ja som optimista a verím, že o rok sa zase zídeme a budú nás tisíce," dodal.
Tardoš je obec v Maďarsku v Komárňansko-ostrihomskej župe v pohorí
Gereče. Žije tam vyše 1600 obyvateľov. Dedina už v stredoveku
prislúchala k majetku ostrihomského arcibiskupa. Pred rokom 1867 patrila
ku Komárňanskej župe, neskôr sa zaradila do Ostrihomskej župy. Po r.
1725 pričinením arcibiskupa začali obec osídľovať Slováci katolíckeho
vyznania.